Anglický názov konferencie Smart and Sharing Cities sa do slovenčiny prekladá zrejme podľa českého vzoru ako Európske chytré a zdieľané mestá. Aký je Váš názor na takýto preklad?

Ako ste si mohli prečítať v našej poradni, sloveso zdieľať sa už stalo bežnou súčasťou slovnej zásoby mnohých používateľov slovenského jazyka, a hoci v rozličných kontextoch môžeme toto slovo nahradiť inými výrazmi zodpovedajúcimi spisovnej slovenčine v jej kodifikovanej podobe, niekedy sa naozaj nahrádza ťažko a podľa mnohých používateľov je najmä v počítačovej terminológii nenahraditeľné. V odpovediach na stránke internetovej jazykovej poradne z rokov 2012 až 2018 sa odráža vývin v nazeraní na výraz zdieľať aj zo strany jazykovedcov, ktorí sa väčšinou zhodujú v názore, že by sa mal kodifikačne prehodnotiť.

Vzhľadom na súčasný stav nemožno vyslovene odmietať ani titulok (preklad názvu konferencie) v podobe Európske chytré a zdieľané mestá. Vďaka širokému a často nejasnému významu slovesa zdieľať (čo je zrejme dôvod, prečo sa toto „univerzálne“ slovo teší takej obľube u prekladateľov) sa asi málokto zamyslí nad tým, čo presne má spojenie zdieľané mestá vyjadrovať. Ide o koncept spolupráce európskych miest na riešení spoločných problémov zahrnujúci výmenu know-how či počítačových programov na správu mesta? Potom by zrejme bolo na mieste činné príčastie zdieľajúce mestá alebo možno by bol vhodnejší výraz spolupracujúce mestá. Trpné príčastie v spojení zdieľané mestá nás stavia pred otázku, kým sú mestá zdieľané a čo sa vlastne pri tom zdieľaní s nimi deje. Ak vychádzame z článku Budúcnosťou sú zdieľané mestá na stránke https://reality.etrend.sk/realitny-biznis/buducnostou-su-zdielane-mesta.html, v ktorom sa hovorí o mestách ako o zdieľanom (spoločnom) priestore obyvateľov a obchodných spoločností, v takomto kontexte možno považovať spojenie zdieľané mestá za vhodné. Vo väčšine textov, ktoré sme si mali možnosť preštudovať, sa však pojem zdieľané mestá vykladá skôr v zmysle spolupráce medzi mestami, čomu nezodpovedá použitý slovesný tvar.  

Prídavné meno chytrý má v slovenčine podľa lexikografického spracovania podobný význam ako v češtine (dômyselný, dôvtipný; zriedkavo rýchly, rezký), ale v našom povedomí sa často spája aj s pejoratívnym výrazom chytrák, ktorým sa pomenúva osoba, ktorá využíva situáciu vo svoj prospech a často dosahuje svoje zámery pomocou ľsti a klamstva, prešibanec, vypočítavec, prefíkanec (porovnaj Slovník súčasného slovenského jazyka, 2. zväzok, písm. h – l, 2011 na stránke slovnik.juls.savba.sk). Produkty s riadiacimi systémami a technológiami zabezpečujúcimi komfort, bezpečnosť a zdravé prostredie pre používateľov sa v slovenčine zvyčajne označujú adjektívom inteligentný, napr. inteligentné budovy, inteligentné technológie, inteligentné stroje/prístroje (porovnaj Slovník súčasného slovenského jazyka, heslo inteligentný, 3. význam). Na používanie spojenia inteligentné mesto v slovenskej jazykovej praxi možno nájsť dostatok dokladov a z dôvodov, ktoré sme uviedli, ho považujeme za vhodnejšie. Treba však pripomenúť, že pojem smart city sa v rozličných textoch charakterizuje rozlične a zastrešuje rozličné veci od čisto technických záležitostí súvisiacich s efektívnym využívaním informačných a komunikačných technológií v správe mesta až po všeobecne rozumný prístup k riadeniu a rozvoju miest v duchu trvalo udržateľného rozvoja.

Z našej úvahy nad vhodnosťou prekladu anglického názvu konferencie European Smart and Sharing Cities nám ako najvhodnejší slovenský ekvivalent vychádza spojenie Európske inteligentné a spolupracujúce mestá.

Otázka z 28. 11. 2018 bola zodpovedaná dňa 28. 11. 2018