Vo Vašich slovníkoch na stránke slovniky.juls.savba.sk sa pri slove grúň uvádza, že ide o nezalesnené horské úbočie, iba v Synonymickom slovníku je výklad "zalesnené horské úbočie". Je tam chyba?

Slovo grúň sa k nám dostalo z rumunčiny s valašskou kolonizáciou a súvisí s latinským výrazom grunium, ktorým sa pomenúvali vyvýšené miesta, vŕšky a stráne.

V spisovnej slovenčine sa slovom grúň pomenúvajú najmä príkre, skalnaté stráne, horské úbočia, ale v geografickom názvosloví máme aj kopce (zalesnené i nezalesnené) s názvom grúň. Na Liptove prevláda používanie slova grúň vo význame „stráň“. Vo východoslovenských nárečiach sa však slovo grúň používa častejšie vo význame „kopec, vrch“. Význam slova grúň „nezalesnené horské úbočie“ zodpovedá chápaniu slova grúň ako „stráň, svah, úbočie“ (ovce sa pasú na grúni). V spracovaní slova grúň v Synonymickom slovníku slovenčiny (2004), pri ktorom sa uvádza výklad „zalesnené horské úbočie“, ide zrejme o tlačovú chybu.  Ako sme sa však snažili ukázať, definovanie slova grúň výrazmi „zalesnený/nezalesnený“ nie je úplne jednoznačné.

Otázka z 20. 08. 2018 bola zodpovedaná dňa 20. 08. 2018