V Synonymickom slovníku slovenčiny (2006) sa slovo grúň vykladá ako "zalesnené horské úbočie", kým v ostatných slovníkoch sa uvádza význam "nezalesnené horské úbočie". Ako to má byť správne?

Slovo grúň sa k nám dostalo z rumunčiny s valašskou kolonizáciou a súvisí s latinským výrazom grunium, ktorým sa pomenúvali vyvýšené miesta, vŕšky a stráne.

V spisovnej slovenčine sa slovom grúň pomenúvajú najmä príkre, skalnaté stráne, horské úbočia, ale v geografickom názvosloví máme aj kopce (zalesnené i nezalesnené) s názvom grúň. Na Liptove prevláda používanie slova grúň vo význame „stráň“. Vo východoslovenských nárečiach sa však slovo grúň používa častejšie vo význame „kopec, vrch“. Význam slova grúň „nezalesnené horské úbočie“ zodpovedá chápaniu slova grúň ako „stráň, svah, úbočie“ (ovce sa pasú na grúni). V spracovaní slova grúň v Synonymickom slovníku slovenčiny (2004), pri ktorom sa uvádza výklad „zalesnené horské úbočie“, ide zrejme o tlačovú chybu.  Ako sme sa však snažili ukázať, významy „zalesnený/nezalesnený“ nie sú pri opise pojmu grúň jednoznačne definované.

Otázka z 30. 07. 2018 bola zodpovedaná dňa 30. 07. 2018