Som učiteľka na dôchodku a nedávno ma vnučka prekvapila, keď mi tvrdila, že v súčasnej spisovnej slovenčine sa už nevyslovuje mäkká spoluhláska ľ. Je to pravda?

V publikácii Ábela Kráľa Pravidlá slovenskej výslovnosti, ktorá je kodifikačnou príručkou zvukovej podoby spisovnej slovenčiny, sa uvádza, že v spisovnej slovenčine sú dva výslovnostné varianty spoluhlásky ľ:

1. takzvané mäkké ľ, ktoré počujeme vyslovovať vo všetkých kultivovaných spisovných prejavoch v slovách s písmenom ľ ako ľad, ľúbiť, koľko, niekoľko, Kráľova hoľa, ľavica, voľby;

2. takzvané zmäkčené ľ, ktoré je výsledkom prirodzenej artikulačnej asimilácie výslovnosti spoluhlásky ľ pred prednými samohláskami e, i a pred takzvanými i-ovými dvojhláskami (ia, ie, iu). Takéto zmäkčené ľ je napríklad v slovách ale, len, alebo, člen, dovolenka, (na) holi, na roli. Aj v týchto slovách je mäkká spoluhláska ľ, ktorá sa však pred samohláskami e a i píše písmenom l bez mäkčeňa.

V slovenskej spisovnej výslovnosti sa pripúšťajú oba varianty výslovnosti spoluhlásky ľ, t. j. mäkké ľ aj zmäkčené ľ (ktoré sa vyslovuje menej výrazne mäkko). Zdôrazňuje sa však požiadavka, aby aj takzvané zmäkčené ľ bolo dostatočne sluchovo odlíšiteľné od tvrdého l (porov. výslovnosť zmäkčeného ľ v slovách člen, dovolenka, a výslovnosť tvrdej spoluhlásky l v slovách slovo, vlak, poklona).

Otázka z 27. 02. 2018 bola zodpovedaná dňa 27. 02. 2018