Pani učiteľka v prvej triede používa ako príklad na spoluhlásku dz slovo odznak. Podľa mňa však v tomto slove nie je písmeno dz, ale stretávajú sa tam písmená d + z na rozhraní morfém.

Máte pravdu, že v slove odznak nie je písmeno dz, ale ide o dve písmená d a z, ktoré sa stretajú na hranici morfém. Preto sa slovo odznak rozdeľuje na konci riadka na rozhraní morfém (predpony a základu) takto: od-znak.

            Pravdu má však aj pani učiteľka, lebo v spoluhláskovej skupine dzn sa spojenie spoluhlásky d s úžinovou spoluhláskou z vyslovuje ako [dz]. Takáto výslovnosť (vo fonetickom zápise oƷnak) sa uvádza aj v Pravidlách slovenskej výslovnosti. Ak pani učiteľka deti učí len to, že v slove odznak sa vyslovuje hláska [dz], pričom netvrdí, že táto hláska je zapísaná písmenom dz, má pravdu, ale vzhľadom na učivo v nasledujúcich ročníkoch a možné komplikácie pri pochopení rozdielu medzi písmenami (zložkami) dz, dž a prípadmi, keď sa v predponovom slove stretnú na hranici morfém písmená d + z alebo d + ž, mala by pani učiteľka zvoliť pre prvákov jednoznačnejšie príklady na spoluhlásku [dz] – slová, v ktorých je spoluhláska [dz] zapísaná písmenom dz, ako napríklad medza, medzera, medzinárodný, bryndza, nevädza, kamikadze.

Otázka z 29. 05. 2017 bola zodpovedaná dňa 29. 05. 2017