Najprv sme používali termín reflexívne vyučovanie, reflexívny denník, reflexívny dotazník, teraz sa stretávam aj s podobou reflektívne vyučovanie, reflektívny denník, dotazník. Ktoré prídavné meno je správne – reflexívny alebo reflektívny?

V Krátkom slovníku slovenského jazyka sú spracované iba homonymá reflexívny¹ s významom „úvahový, hĺbavý“ a reflexívny² s významami 1. „mimovoľný, neuvedomený, reflexný“ a 2. v lingvistickej terminológii „zvratný“. V oboch prípadoch sa prídavné meno reflexívny hodnotí ako knižný a odborný výraz.

V slovenských slovníkoch cudzích slov sa však okrem prídavného mena reflexívny uvádza aj prídavné meno v podobe reflektívny, ktoré sa hodnotí ako zriedkavý knižný výraz. Podobne ako prídavné meno reflexívny aj prídavné meno reflektívny sa používa v slovenskej jazykovej praxi (hoci zriedkavejšie) vo významoch 1. „premýšľavý, rozjímavý“, 2. „založený na reflexe, reflexný“. Ako ste uviedli, vyučovanie, ktoré sa završuje spätnou väzbou, sebareflexiou, sa v pedagogickej terminológii nazýva reflexívne vyučovanie, resp. reflexívna výučba. V súvislosti s osobným denníkom zameraným na sebahodnotenie sa popri termíne reflexívny denník používa aj podoba reflektívny denník.

            Na základe toho, čo sme uviedli, nemožno odmietať ani podoby reflektívny denník či reflektívny dotazník, ktoré sú zrejme ovplyvnené cudzími jazykmi (anglickým prídavným menom reflective a českým prídavným menom reflektivní), ale majú oporu aj v slovenčine (porov. reflexia = reflektovanie). Pri zjednocovaní odbornej terminológie Vám však odporúčame uprednostňovať pôvodnú podobu prídavného mena reflexívny, ktorá je v slovenčine frekventovanejšia.

Otázka z 22. 12. 2011 bola zodpovedaná dňa 09. 01. 2012