Slovesné podstatné meno (napr. učenie) sa zaraďuje medzi slovesá alebo medzi podstatné mená?

K otázke zaraďovania slovesného podstatného mena sa v rozličných príručkách a učebniciach pristupuje odlišným spôsobom. Ak si potrebujete utriediť školské vedomosti v rámci prípravy na prijímacie pohovory, odporúčame Vám vychádzať zo spracovania tejto otázky vo Vašich učebniciach. Podľa Morfológie slovenského jazyka (1966), ktorá má kodifikačnú platnosť, slovesné podstatné mená nazývané aj verbálne substantíva sú v podstate slovesnými tvarmi, lebo si zo slovesných kategórií čiastočne ponechávajú rod, intenciu a vid. V citovanej Morfológii, ktorú nájdete aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV https://www.juls.savba.sk/ediela/msj/msj-hq.pdf, sa na s. 503 uvádza: „Slovesné podstatné meno sa hodnotí ako slovesný tvar najmä preto, lebo sa pri ňom dodržiavajú vidové rozdiely a z väčšej časti aj intencia. Ale posúvanie významu smerom od deja k veci, ako aj obmedzené uplatnenie istých slovesných kategórií v súlade s morfologickou formou stavajú slovesné podstatné meno na samý okraj sústavy slovesných tvarov. Slovesné podstatné meno je v podstate hybridný prvok, v ktorom sa spájajú vlastnosti dvoch slovných druhov – slovies a podstatných mien“.

Niektoré slovesné podstatné mená sa môžu stať v určitom kontexte podstatnými menami, napr. v spojení Evino čítanie je neisté a zajakavé ide o slovesné podstatné meno (veta vyjadruje význam, že Eva číta neisto a zajakavo), ale v spojení zajtra nám odpadne čítanie a telocvik sa použilo podstatné meno čítanie – názov predmetu. Podobne je to aj so slovom učenie, ktoré je napr. vo vete s pribúdajúcim vekom je učenie čoraz ťažšie slovesným podstatným menom (starší ľudia sa čoraz ťažšie učia), kým v spojení učenie apoštolov sa použilo podstatné meno učenie vo význame „náuka“.

Slovesné podstatné mená sa skloňujú rovnako ako podstatné mená stredného rodu podľa vzoru vysvedčenie.

Otázka z 05. 04. 2014 bola zodpovedaná dňa 10. 04. 2014