Je správne vyslovovať tvrdé L v slovách ako veľmi, veľa, ľudia, ľudstvo, ohľadom, vzhľadom a pod.?

V slovách veľmi, veľa, ľudia, ľudstvo, ohľadom, vzhľadom je mäkká spoluhláska ľ, preto by sa tieto slová mali vyslovovať mäkko. V jazykovej praxi, ako konštatujete, v týchto a iných slovách s mäkkým ľ sa však mäkkosť tejto spoluhlásky nedodržiava. Na otázku, prečo je to tak, možno odpovedať, že tento jav súvisí s viacerými faktormi. Dodržiavanie či nedodržiavanie mäkkej výslovnosti je do značnej miery ovplyvnené tým, z akej časti Slovenska jednotliví používatelia slovenčiny pochádzajú, do akej miery si zachovali výslovnosť zaužívanú v  miestnom a rodinnom prostredí, od spôsobu a osvojenia si výslovnosti v základnej a strednej škole, od toho, či jednotlivec pokračuje v štúdiu vo svojom regióne, alebo sa dostáva do iného regiónu, kde sa mäkká výslovnosť nezachováva, atď. Ak si vezmeme vplyv školy, už tu mnohí učitelia slovenčiny nevyslovujú mäkké de, te, ne, le a vieme o prípadoch, že niektorým žiakom používajúcim mäkké le, li takúto výslovnosť dokonca vyčítajú ako nárečovú a nabádajú ich v daných prípadoch vyslovovať tvrdé [le, li]. Na západnom Slovensku, a teda aj v Bratislave je zaužívaná tvrdá výslovnosť, a keďže sa tu sústreďujú všetky hlavné médiá, poznačuje to aj ich výslovnostnú úroveň. Mäkkú výslovnosť, najmä pokiaľ ide o hlásku ľ, tu väčšinou pestujú ľudia, ktorí sa vedome usilujú o spisovný jazykový prejav, alebo tí, čo profesionálne pracujú s jazykom. Zdá sa však, že aj tých ubúda, že jav uplatňujúcej sa tvrdej výslovnosti nadobúda všeobecný rozmer. Potvrdzujú to nielen jazykové prejavy redaktorov a moderátorov, ale aj hercov, najmä mladšej generácie. Tzv. jazyková bezprostrednosť či zámerná nedbanlivosť však mnoho ráz svedčí o povrchnosti aj nevedomosti a v konečnom dôsledku vyznieva neprofesionálne. Možno súhlasiť s Vaším názorom, že najmä ľudia, ktorí reprezentujú Slovensko, by mali rozprávať správne po slovensky. Kultivovaný jazykový prejav by mal byť samozrejmosťou a vecou prestíže aj pre profesionálnych používateľov slovenčiny, teda redaktorov, novinárov, hercov. Na zlepšenie daného stavu je potrebné, aby používatelia slovenčiny mali záujem o kultivovanie vlastného jazykového prejavu a vzdelávanie v tejto oblasti. Bez tohto úsilia bude činnosť, ktorú jazykovedci vyvíjajú v oblasti jazykovej kultúry, neefektívna.

Otázka z 28. 12. 2011 bola zodpovedaná dňa 20. 01. 2012