Je správne používať v cirkevnom texte Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, a nie Sláva Otcovi, Synovi a Duchovi Svätému? Rovnako tak v modlitbách používať v oslovení podobu Ježišu, príp. Pane Ježišu, a nie Ježiš a Pán Ježiš.

Skloňovanie slov otec a duch ozrejmuje ich výklad v Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003), kde sa pri oboch slovách zaznamenávajú variantné prípony datívu a lokálu jednotného čísla ­-ovi/-u, tvar vokatívu otče a duchu (naznačuje to prípona vokatívu -u) s kvalifikátorom archaicky (porov. citovaný slovník, ktorý je sprístupnený na stránke nášho ústavu slovnik.juls.savba.sk). V Morfológii slovenského jazyka (1966) sa o mužských podstatných menách podľa vzoru chlap píše, že v datíve a lokáli jednotného čísla popri zvyčajnej prípone -ovi majú niektoré aj príponu -u. Sú to slová človek, pán, čert, diabol, vlk, pes, boh, otec, syn, duch, Kristus. Pri podstatných menách otec, syn, duch, Kristus sa bežne používa pádová prípona -ovi; tvary s príponou -u sú v cirkevnej reči, najmä v niektorých ustálených spojeniach, ktoré majú takýto pôvod: Bohu Otcu, Synu i Duchu svätému (podľa súčasného pravopisu Svätému); úplný výklad porov. v cit. príručke (s. 78 – 79), ktorá je sprístupnená na stránke www.juls.savba.sk/ediela/msj/msj-lq.pdf.

Oslovenia Pane, Ježišu, Pane Ježišu sú pozostatky bývalého vokatívu, o ktorom sa bližšie dočítate v elektronickej poradni po zadaní hesla vokatívne tvary.

Otázka z 07. 01. 2014 bola zodpovedaná dňa 16. 01. 2014