Môžem v prípade potreby rozdeliť v slove aj dvojhlásku?

Zložky ia, ie, iu, ktorými sa v domácich a zdomácnených slovách označujú dvojhlásky, nerozdeľujeme, napr. die-ťa, ľu-dia, čia-ra, cu-dzia, pá-viu. V prevzatých slovách sa však spojenie samohlások i + a, napr. kancelária, informácia, Mária, dialóg, diamant, i + e, napr.diecéza, i + u, napr. diuretický, nehodnotí ako dvojhláska, a preto ich možno rozdeliť do dvoch nasledujúcich slabík – kan-ce-lá-ri-a, in-for-má-ci-a, Má-ri-a, di-a-lóg, di-e-cé-za, di-a-mant, di-u-re-tic-ký. Pomôckou, podľa ktorej možno odlíšiť dvojhlásku v domácich a zdomácnených slovách od spojenia samohlások v slovách cudzieho pôvodu, môže byť napríklad ich rozličná výslovnosť ([ľuďĭa], ale [di_alók]. Pri niektorých slovách so skupinou samohlások na konci je vhodnou rozlišujúcou pomôckou aj to, že pri skloňovaní týchto slov sa jedna samohláska predlžuje, napr. kan-ce-lá-ri-a – v kan-ce-lá-ri-ách, in-for-má-ci-a – bez in-for-má-ci-í, Má-ri-a – k Má-ri-ám, naproti tomu znaky v dvojhláske nemožno predlžovať.

Otázka z 03. 01. 2008 bola zodpovedaná dňa 04. 01. 2008