Prečo nie je "io" zaradené medzi dvojhlásky?

V spisovnej slovenčine sú len štyri dvojhlásky: ia, ie, iu a ô. Iné spojenia pravopisného znaku (grafémy) i s nasledujúcim znakom samohlásky nie sú dvojhlásky. Dvojhlásky ia, ie, iu (napríklad v slovách diaľka, dievča, paniu) sú výslovnosťou zvukovo blízke spojeniam ja, je, ju, od ktorých sa však odlišujú vokalickosťou (čistou samohláskovou farbou). Od spojení dvoch samohlások i + a, i + e, i + u (napr. v slovách  diadém, kalórie, diuretikum) sa dvojhlásky odlišujú jednoslabičnosťou, teda takou výslovnosťou, v ktorej sa tvorí jeden slabičný vrchol, a nemožno ich rozdeliť do dvoch slabík (porov. diaľ-ka, ale di-a-dém; diev-ča, ale ka-ló-ri-e).

V slovenčine nemáme dvojhlásku io, iba slová, v ktorých sa na rozhraní slabiky stretajú dve samohlásky i + o, napr. bri-oš-ka, Pri-or. O dvojhláske io by sa dalo na základe výslovnosti teoreticky uvažovať iba prislove prevzatom z ruštiny matrioška.

Aj v minulosti sa v odbornej literatúre aj v učebniciach písalo iba o 4 dvojhláskach ia, ie, iu, ô.

Otázka z 08. 12. 2013 bola zodpovedaná dňa 13. 12. 2013