Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra
S kamarátom z Oravy sa hádame, či sa spisovne vyslovuje lev s mäkkým ľ alebo s l. Takisto slová lebo, ale. On tvrdí, že spisovná výslovnosť je mäkká.
výslovnosť
V slovách lebo a ale je mäkká spoluhláska [ľ], ktorá sa podľa slovenských pravidiel pravopisu zapisuje pred samohláskami i a e a pred dvojhláskami ia, ie, iu písmenom l bez mäkčeňa. Slová lebo a ale sa majú podľa súčasnej kodifikácie vyslovovať mäkko [ľebo], [aľe] a mäkká spoluhláska ľ je aj v slove lev (pomenovanie veľkej mačkovitej šelmy, výslovnosť [ľeŭ]), ktoré má pôvod v praslovanskom slove lьvъ, čiže sa nepovažuje za cudzie slovo. Cudzie rodné meno Lev (z latinského leō) sa však vyslovuje tvrdo [leŭ] – napríklad v mene Lev Nikolajevič Tolstoj.
Na vysvetlenie dodávame, že v publikácii Ábela Kráľa Pravidlá slovenskej výslovnosti (2005, s. 68 – 69) sa uvádza, že v spisovnej slovenčine sú dva výslovnostné varianty spoluhlásky ľ: 1. takzvané mäkké ľ, ktoré počujeme vyslovovať vo všetkých kultivovaných spisovných prejavoch v slovách s písmenom ľ ako ľad, ľúbiť, koľko, niekoľko; 2. takzvané zmäkčené ľ, ktoré je výsledkom prirodzenej artikulačnej asimilácie výslovnosti spoluhlásky ľ pred prednými samohláskami e, i a pred takzvanými i-ovými dvojhláskami (ia, ie, iu). Takéto zmäkčené ľ je napríklad v slovách ale, len, alebo, člen, dovolenka, lev (aj v týchto slovách sa písmenom l, ktoré sa pred samohláskou e píše bez mäkčeňa, zapisuje mäkká spoluhláska ľ). V slovenskej spisovnej výslovnosti sa pripúšťajú oba varianty výslovnosti spoluhlásky ľ, t. j. mäkké ľ aj zmäkčené ľ (ktoré sa vyslovuje menej mäkko). Zdôrazňuje sa však požiadavka, aby aj takzvané zmäkčené ľ bolo dostatočne sluchovo odlíšiteľné od tvrdého l (porov. výslovnosť zmäkčeného ľ v slovách ale, len, alebo, člen, dovolenka, lev a výslovnosť tvrdej spoluhlásky l v slovách slovo, vlak, poklona).
Otázka z 28. 05. 2013 bola zodpovedaná dňa 31. 05. 2013
Nezistili ste, čo ste chceli?
Pozrite prehľad všetkých
14
odpovedí k heslu výslovnosť