Chcem sa spýtať na spisovnosť prídavného mena cibébovateľný vo vete Víno bolo vyrobené z dokonale zrelého cibébovateľného hrozna odrôd Dunaj, Alibernet a Frankovka modrá.

V lexikografických príručkách slovenského jazyka sa uvádza iba podstatné meno cibéba ako odborný výraz z vinárskej terminológie označujúci zoschnutú bobuľu hrozna na viniči obsahujúcu 40 – 60 percent cukru, obyč. napadnutú ušľachtilou plesňou. Slovesné tvary, ako je sloveso cibébovať a slovesné podstatné meno cibébovanie, ani prídavné mená cibébovaný, cibébovateľný sa v slovníkoch neuvádzajú, ale sú správne utvorené a zodpovedajú spisovnej slovenčine.

Pri vyhľadávaní v databáze Slovenského národného korpusu sme našli iba dva doklady na používanie slova cibébovanie. Na internete je výskyt výrazu cibébovanie početnejší (napr. Cibébovanie je biologický dej, pri ktorom následkom pôsobenia tzv. ušľachtilej hniloby, vyvolanej hubou Botrytis cinerea, sa bobuľa na kre viniča scvrkáva...) a našli sme aj doklady na prídavné meno cibébovaný (väčšinou v spojení cibébované hrozno) a cibébový (v spojení cibébový výber) .

Z vety, ktorú ste uviedli, nie je úplne jasné, čo ste chceli vyjadriť. Ak sa víno vyrába z hrozna, ktoré prešlo procesom cibébovania (nechalo sa na viniči, kým z hrozien nevznikli cibéby), možno toto hrozno označiť prídavným menom cibébovaný a veta má mať podobu: Víno bolo vyrobené z dokonale zrelého cibébovaného hrozna odrôd Dunaj, Alibernet a Frankovka modrá.

Prídavným menom cibébovateľný sa označuje vlastnosť „ktorý možno cibébovať, vhodný na cibébovanie“, t. j. cibébovateľné hrozno je také hrozno, z ktorého sa dajú vyrobiť cibéby, a jeho použitie by bolo opodstatnené napríklad v spojení veľmi dobre cibébovateľné sú odrody Furmint, Lipovina a Muškát žltý, ktoré tvoria základ tokajských vín.

Otázka z 30. 12. 2020 bola zodpovedaná dňa 30. 12. 2020