Pamätám si, že kedysi sa čarovanie nazývalo aj vražba. A niekedy sa tak nazývala aj rana na tele. Kde by som sa mohla dozvedieť viac o tomto slove?

 Slovo vražba sa uvádza v Synonymickom slovníku slovenčiny z r. 2004 ako synonymum slov čary, čarodejníctvo, strigônstvo, bosoráctvo, mágia. Štylisticky sa hodnotí ako zastaraný výraz, teda slovo, ktoré už vypadlo zo slovníka bežných používateľov slovenského jazyka, no pozná ho ešte staršia generácia a má štylistické využitie napríklad v beletrii na dokreslenie doby či postáv cez ich jazykový prejav.

            V šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka, ktorého jednotlivé zväzky vychádzali v rokoch 1959 – 1968, sa slovo vražba hodnotilo ešte kvalifikátorom „trochu zastarané“ a vykladá sa takto:

            vražba, -y, -žieb ž. trochu zastar.

1.      čary, čarovanie: Pomocou vražieb podarilo sa mu zmocniť sa koňa. (Fel.)

2.      kúzelná, čarodejná moc; čaro: vražba jej hviezdnych očí, čo ňou všetko zotročí (Sládk.)

Skratkou Fel. za exemplifikáciou sa označoval autor Jozef Felix, skratkou Sládk. Andrej Sládkovič. Oba spomínané slovníky sú prístupné v elektronickej verzii na našej stránke slovnik.juls.savba.sk.

            V Historickom slovníku slovenského jazyka (6. zväzok, písm. t – v, 2005), ktorý zatiaľ nie je sprístupnený na stránke JÚĽŠ SAV, sa uvádzajú slová vražba s významom „čary, veštba“ , vražcový „veštecký“, vražebník, vražec „čarodejník, veštec“, vraženie „čarovanie, veštenie“, vražica „čarodejnica“, vražiť „čariť, veštiť“, ale aj „okúzľovať, očarúvať“, vražkyňa „veštica“ a vražovský „čarodejnícky, veštecký“. V sedemzväzkovom Historickom slovníku slovenského jazyka je spracovaná slovná zásoba slovenčiny z jazykových pamiatok predkodifikačného obdobia slovenského jazyka od najstarších dokladov do konca 18. storočia.

            Vo frazeologických slovníkoch, ktoré máme k dispozícii, sme slovo vražba nenašli. Iba v slovníčku na konci Zátureckého zbierky Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia sa uvádza spojenie vržená nemoc s výkladom, že ide o nemoc pripisovanú čarám a kúzlam.

O tom, že by sa slovom vražba mohla niekedy nazývať aj rana, napovedá veta v príspevku Zo studnice rodnej reči. Kto tu straší, čo tu máta? (1) uverejnenom v Kultúre slova z r. 2004 (nájdete na https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2004/3/ks2004-3.html) v znení: Výraz vražba vysvetľujú miestni obyvatelia ako veľkú nepríjemnú ranu (vraj z počarenia), akýsi rozďavený vred.   

Otázka z 29. 11. 2019 bola zodpovedaná dňa 29. 11. 2019