Hláskujeme: áčko, béčko, céčko... môžem teda povedať aj čéčko (písmeno č) a eľko (písmeno ľ)?

Hláskovanie jednotlivých písmen slovenskej abecedy sa uvádza v Pravidlách slovenského pravopisu (2013) v kapitole 2. Slovenská abeceda. Písmená a, b, c sa hláskujú a, bé, cé a napríklad slovo hlava môžeme vyhláskovať takto: há-el-a-vé-a.

Slová ako áčko, béčko, céčko sú hovorové výrazy, ktorými sa (väčšinou v neoficiálnom, hovorovom prejave) pomenúvajú jednotlivé písmená (zakrúžkovať áčko), veci označené týmito písmenami (napr. áčko – krvná skupina a), veci podobné písmenu (áčko – stan v tvare A) alebo stupeň kvality (reprezentačné áčko).

            Písmená s diakritikou nemajú v našom jazyku podobnú funkciu – nepoužívajú sa v testoch, na označenie kategórií, v klasifikácii ani na označenie kvality či tvarov, preto sa podľa nich neutvorili ani hovorové výrazy ako čéčko či eľko. V prípade potreby zreteľne označiť písmená v ústnom prejave sa používa väčšinou hláskovanie, napríklad oprav cé na čé alebo ďateľ – ďé-a-ťé-e-eľ. V hovorovom štýle možno namiesto hláskovania použiť príležitostne aj slová ako čéčko či eľko, s takýmito prípadmi sa však v písomnom prejave prakticky nestretávame. Napríklad v databáze písaných textov Omnia Slovaca III Maior sme na slová čéčko a eľko nenašli jediný doklad, kým pri slove áčko sme zaznamenali 13 917 výskytov a pri slove béčko 14 078 výskytov.

Otázka z 18. 11. 2019 bola zodpovedaná dňa 18. 11. 2019