V Slovníku cudzích slov (2005) je uvedený tvar šiíta a s ním súvisiace slová šiítsky a šiítizmus. Myslím si, že prípona -íta v tomto slove nie je správna, že slovo by sa malo písať šíita.

Príslušník jednej z vetiev islamu sa v Slovníku cudzích slov (2005) uvádza v dvoch podobách, a to šiita a šiíta. Veľký slovník cudzích slov (2008) zaznamenáva iba podobu šiita. V príspevku publikovanom v Kultúre slova (1991, č. 10, s. 369) sa píše, že druhá samohláska i v slove šiita patrí k odvodzovacej prípone -ita, tak ako je to pri iných slovách s týmto zakončením, porov. adamita, husita, bandita, johanita, metropolita, semita, kozmopolita atď. V Encyclopaedii Beliane (7. zv., 2013) sa v rámci hesla islam spomínajú pomenovania šíiti, šíizmus, šíitský smer, všetky s dlhým í na prvej slabike. Toto spracovanie sa opiera o stav v arabčine. Zároveň sa odkazuje na heslá šíiti a šíizmus, ktoré budú spracované v príslušnom zväzku encyklopédie.

Čo sa týka výskytu jednotlivých pravopisných podôb, v korpuse textov prevažujú doklady na slovo šiita a jeho odvodeniny. Vzhľadom na spracovanie v Encyclopaedii Beliane, ako aj jazykovú prax možno pri pomenovaní príslušníka islamu pripustiť dvojtvary šiita/šíita a od nich odvodené slová.

Otázka z 07. 08. 2019 bola zodpovedaná dňa 07. 08. 2019