Trhá mi uši, keď na železničnej stanici v Košiciach vyslovujú prídavné meno železničná výrazne mäkko. Môže sa to?

Prídavné meno železničná sa vyslovuje mäkko [žeľezňičná], rovnako ako podstatné meno železnica [žeľezňica]. Pravda, spoluhláska ľ má v slovenčine viacero variantov. Zreteľný je napríklad rozdiel medzi východoslovenským a stredoslovenským ľ. Vo východoslovenských nárečiach sa vyslovuje výrazne mäkšie ľ než v niektorých iných slovenských nárečiach a Východoslováci vyslovujú toto mäkšie ľ aj v spisovných prejavoch.

Vo všeobecnosti sa v spisovnej slovenčine odlišuje výslovnosť mäkkého ľ v slovách, v ktorých sa zapisuje písmenom ľ, ako napr. ľad, ľan, poľovať, niekoľko, a takzvané zmäkčené ľ, ktoré je výsledkom prirodzenej artikulačnej asimilácie výslovnosti hlásky l pred takzvanými prednými samohláskami e, i a pred dvojhláskami ia, ie, iu, napr. list, lekár, ale, koleso, liek aj železnica. Zmäkčené ľ sa nevyslovuje až tak mäkko ako mäkké ľ, ale zreteľne sa odlišuje od tvrdého l v slovách ako slovo, poklona, vlak.

 Podľa Ábela Kráľa, autora kodifikačnej príručky Pravidlá slovenskej výslovnosti (2009), v slovenskej spisovnej výslovnosti sa pripúšťajú všetky varianty mäkkej výslovnosti spoluhlásky ľ, teda aj výslovnosť ľ, ktorá sa vyskytuje vo východoslovenských nárečiach.

Otázka z 22. 10. 2018 bola zodpovedaná dňa 22. 10. 2018