Je správne, ak sa v rozhodnutiach súdu používa ženský rod žalovaná, keď ide o právnickú osobu - firmu?

V slovenčine máme prídavné meno žalovaný (žalovaná, žalované), ktoré sa vo vete používa ako zhodný prívlastok, bližšie určujúci vlastnosť nadradeného člena, napr. žalovaná strana, žalovaná právnická osoba, žalované družstvo, žalovaný Ing. Michal Hlaváč, žalovaná Mária Pokorná, rodená Krátka. V postavení zhodného prívlastku preberá prídavné meno rod, číslo a pád od určujúceho člena (zhoduje sa s ním).

            Okrem toho máme v slovenčine podstatné meno žalovaný. Ide o takzvané substantivizované adjektívum (vzniklo substantivizáciou prídavného mena), ktoré sa síce naďalej skloňuje ako prídavné meno, ale už sa ním nevyjadruje vlastnosť, ale pomenúva sa ním osoba, na ktorú je podaná žaloba. Ak ide o ženu, na ktorú bola podaná žaloba, z jazykového hľadiska je vhodné nazývať ju podstatným meno ženského rodu žalovaná. Takto sa zvyčajne postupuje aj v rámci súdneho sporu. Ak je žalovanou stranou právnická osoba (firma, úrad, družstvo a pod.), možno predpokladať, že sa uprednostní vo všetkých prípadoch mužský rod ako zástupný, teda podstatné meno žalovaný, hoci z jazykového hľadiska považujeme v tomto prípade za vhodnejšie označovať stranu, na ktorú je podaná žaloba, slovným spojením žalovaná strana. Právnický jazyk je však dosť špecifický a my nepoznáme podrobnejšie prax v súdnictve. Presnejšie informácie by ste zrejme získali od právnikov venujúcich sa tejto oblasti.

Otázka z 31. 08. 2018 bola zodpovedaná dňa 31. 08. 2018