Je meno Max obojrodové, teda rodovo neutrálne, vhodné pre muža aj ženu?

 Podľa publikácie Vyberte si meno pre svoje dieťa (1998), ktorej autormi sú jazykovedci Milan Majtán a Matej Považaj, meno Max je v slovenčine iba mužského rodu – vzniklo pôvodne ako domáca podoba mužského mena Maxim, resp. Maximilián a v súčasnosti sa už považuje za samostatnú podobu mužského mena. Ako ženské meno sa v publikácii uvádza podoba Maxima. Otázkou rodovo neutrálnych mien sa autori tejto publikácie nezaoberajú.    

 Pravda, sú aj také mená, ktoré sa v niektorom jazyku považujú napríklad za mužské mená a v inom jazyku fungujú ako ženské mená alebo ako rodovo neutrálne mená (nazývané aj obojrodové). Ako príklad možno uviesť meno Alex, ktoré sa v slovenskej publikácii Vyberte si meno pre svoje dieťa uvádza ako mužské meno, ale v zahraničí v niektorých krajinách funguje preukázateľne aj ako ženské meno, takže vo všeobecnosti ho možno považovať za rodovo neutrálne rodné meno. V prípade mena Alex sa možno oprieť o českú publikáciu Miroslavy Knappovej Jak se bude vaše dítě jmenovat (2017), ktorá uvádza meno Alex v zozname obojrodových mien. Meno Max sa však aj v tejto publikácii uvádza iba ako mužské meno.

 Hoci zákon 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku umožňuje osobám, u ktorých prebieha zmena pohlavia, používať neutrálne meno a priezvisko, doteraz zrejme neboli sformulované kritériá, ktoré by stanovovali, ktoré mená možno na Slovensku považovať za úradné podoby rodovo neutrálnych (obojrodových mien). V niektorých výkladoch ustanovenia tohto zákona sa ako príklad neutrálneho mena uvádza zopár mien, ktoré sa na Slovensku dávajú dievčatám aj chlapcom, napr. rodné mená Saša, René, Nikita, Nikola, resp. aj spomínané meno Alex. Prirodzene, nemožno očakávať, že všetci záujemcovia o neutrálne meno sa uspokoja s takýmto obmedzeným výberom. Predpokladáme, že podobne ako pri zápise mena dieťaťa do matriky, kde platná legislatíva umožňuje aj zápis cudzokrajného mena, tak aj v prípade neutrálneho mena prichádzajú do úvahy aj mená používané v zahraničí. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV sa však zaoberá výskumom a opisom slovenského jazyka a nie je v našej kompetencii posudzovať rodový aspekt cudzích mien, ako sa používajú v zahraničí. V súvislosti s ustanovením o neutrálnom mene a priezvisku by mal zákonodarca stanoviť aj to, ako majú žiadatelia o zápis cudzokrajného mena preukazovať na matrike jeho obojrodovosť a reálnu existenciu v zahraničí.

Otázka z 20. 08. 2018 bola zodpovedaná dňa 20. 08. 2018