V odpovedi pod heslom včelí máte podľa mňa chybu. Namiesto odporúčaného spojenia so včeľou materskou kašičkou by tam mala byť nevokalizovaná predložka s, čiže s včeľou materskou kašičkou.

 Predložky s, z, v, k (výnimočne aj predložky bez, cez, nad, od, pod, pred) sa  zvyčajne vokalizujú tam, kde si to vyžaduje výslovnosť, teda v spojeniach, ktoré by sa bez pridania samohlásky -o, resp. pri predložke k bez pridania samohlásky -u, ťažko vyslovovali.  Predložky sa vokalizujú nielen vtedy, keď rovnaká alebo podobná spoluhláska stojí na samom začiatku slova, ale aj vtedy, keď je v skupine spoluhlások (za skupinu sa tu považujú aj dve spoluhlásky za sebou) na druhom alebo aj na treťom mieste.

             Prirodzene, toto základné zovšeobecnenie možno ďalej spresniť okrajovými prípadmi, výnimkami aj variantmi. Napríklad analogicky so spojeniami s predložkou do typu do dvier/dverí, do dvora, do dňa, do tmy sa používa vokalizovaná predložka aj v spojeniach ako vo dne, zo dvora. Za nesprávne sa nepovažuje ani spojenie vo tme (zrejme analógia so spojením po tme).

 Vokalizácii predložiek sa podrobne venoval Ján Oravec v publikácii Slovenské predložky v praxi (1968). Okrem spomínaných základných zásad uvádza napríklad aj prípad vokalizácie predložiek s, z, v, k, keď je v nasledujúcom slove na druhom mieste v skupine spoluhlások polozáverová spoluhláska. Na vysvetlenie, polozáverové spoluhlásky, v súčasnej terminológii nazývané záverovoúžinové spoluhlásky, sú podľa fonetického triedenia slovenských hlások spoluhlásky c, č, dz, dž.  Oravec v tomto bode (s. 22) uvádza ako príklad spojenie zo včelína a analogicky sa uplatňuje v jazykovej praxi vokalizácia aj v spojeniach typu so včelínom, so včelami, so včeľou (materskou) kašičkou.

 V súčasnosti sa v jazykovej praxi používajú obe spojenia – so včeľou aj s včeľou.  Tento jav posudzujeme ako variantnosť a obe podoby považujeme za správne.

Otázka z 30. 07. 2018 bola zodpovedaná dňa 30. 07. 2018