V textoch pre žiakov a učiteľov na internete sa píše, že holá veta obsahuje len podmet a prísudok. Znamená to, že pri jednočlenných vetách sa nerozlišuje, či sú holé alebo rozvité? Veď aj vetný základ môže byť holý alebo rozvitý.

  V školskej praxi sa holá veta často definuje zjednodušene ako veta, ktorá obsahuje len podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) a prísudok. Rozvitá veta sa potom definuje ako veta, ktorá okrem podmetu a prísudku obsahuje aj ďalšie (rozvíjacie) vetné členy. Presnejšia definícia by bola taká, že holá veta obsahuje len gramatické jadro, kým v rozvitej vete gramatické jadro rozvíjajú ďalšie vetné členy.

  V dvojčlennej vete tvorí gramatické jadro spojenie podmetu a prísudku (prisudzovací sklad, predikatívna syntagma), v jednočlennej vete je gramatickým jadrom vetný základ. Ako ste sama uviedli, aj vetný základ môže byť holý alebo rozvitý, takže aj pri jednočlenných vetách možno odlíšiť jednočlennú holú vetu, napr. Prší, od  jednočlennej rozvitej vety, napr. Vonku neustále jemne prší. Príklady na holú a rozvitú vetu sme vybrali z publikácie Slovenský jazyk. Krok za krokom k maturite od vysokoškolských pedagógov Martina Ološtiaka a Lucie Gianitsovej-Ološtiakovej (Fragment 2007, s. 122). Na s. 139 sa medzi príkladmi komplexného vetného rozboru uvádza veta Zaiskrilo sa mu v očiach. Veta sa určuje ako jednoduchá jednočlenná rozvitá oznamovacia veta s vetným základom zaiskrilo sa a s rozvíjajúcimi vetnými členmi mu (priamy predmet vyjadrený osobným zámenom) a v očiach (príslovkové určenie).

  Podľa spracovania témy jednočlennej vety v citovanej príručke možno usudzovať, že aj v školskej praxi sa pri vetnom rozbore jednočlennej vety určuje, či ide o holú vetu alebo o rozvitú vetu.

Otázka z 03. 07. 2018 bola zodpovedaná dňa 03. 07. 2018