Nie je to postavené na hlavu, keď čoraz viac žien na Slovensku používa neprechýlenú podobu priezviska, ale cudzie ženské priezviská prechyľujeme?

Prechyľovanie je spôsob tvorenia ženských podôb priezvisk príznačný pre slovanské jazyky, teda aj pre slovenčinu. V spisovnej slovenčine sa od mužských priezvisk, ktoré majú podobu podstatného mena, tvoria ženské priezviská pomocou prípony -ová (Kováč – Kováčová, Kohút – Kohútová). Od mužských priezvisk, ktoré majú podobu prídavných mien, sa ženské priezviská tvoria ako prídavné mená ženského rodu pomocou prípon -á, -a, -ia (Pekný – Pekná, Rýchly – Rýchla, Turčiansky – Turčianska, Starší – Staršia). V hovorovej slovenčine a v nárečiach sa používajú aj iné prechyľovacie prípony, napríklad na strednom Slovensku sú to prípony -ka, -ovka (Kováčka, Kupcovka), na východnom Slovensku -uľa, -aňa, -icha (Blažkuľa, Jackaňa, Bačicha)a na západnom Slovensku -ena (Kujčena).

Prechyľovanie sa vyvíjalo súbežne so vznikom a vývinom priezvisk na našom území, ktoré možno sledovať už od 13. storočia. Ženské prímená sa zo začiatku nepociťovali ako priezviská v dnešnom zmysle slova, ale len ako bližšie určenie vyjadrujúce privlastňovací vzťah. Preto mali spočiatku podobu privlastňovacieho prídavného mena (privlastňovalo sa manželovi, otcovi) s krátkou príponou -ova (Kováč – Kováčova žena – neskôr pani Kováčová). Časom sa ženské priezviská na -ova stali špecializovanými pomenovaniami na označenie ženských osôb, čiže už sa nimi nevyjadrovala príslušnosť k manželovi alebo otcovi. Dnes sa už pôvodný privlastňovací vzťah nepociťuje, čo sa zvýraznilo písaním ženských priezvisk s dlhým á v prípone -ová, ktoré sa ustálilo na začiatku 20. storočia.

            Cudzie ženské priezviská netreba prechyľovať vždy a za každých okolností. Väčšinou sa neprechyľujú v textoch, kde sa používajú iba v nominatíve, ako napr. mená umelkýň na plagátoch alebo mená autoriek v citáciách a bibliografických údajoch, ktoré sa uvádzajú v takej podobe ako v publikáciách, na ktoré sa odkazuje. Neprechyľujú sa ani v úradnom styku v prekladoch cudzojazyčných dokumentov do slovenčiny. Ak však potrebujeme cudzie ženské priezviská v rozličných pádoch začleniť do súvislého textu, pre slovenčinu je prirodzené ich skloňovať, rovnako ako sa skloňujú aj cudzie mužské priezviská, čo zatiaľ našťastie nikomu neprekáža, hoci aj mužské mená a priezviská sa v slovenčine v nepriamych pádoch uvádzajú s pádovými príponami, a teda v inej podobe, než na akú sú ich nositelia zvyknutí vo svojom materinskom jazyku, napr. rokoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom alebo na stretnutie pozvali Donalda Trumpa.

Pre slovenčinu ako flektívny jazyk je prirodzené, keď sa v nej skloňujú aj ženské priezviská – aby sa však dali skloňovať, musia sa prechyľovať, napr. neformálne stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a jeho manželkou Brigitte Macronovou alebo Po súkromnom rozhovore s Donaldom Trumpom si pápež vymenil pár slov s Melániou Trumpovou.

Ako ste si sám všimli, neprechýlené (a teda aj nesklonné) podoby ženských priezvisk sa v slovenčine používajú v dôsledku globalizácie čoraz častejšie a čiastočne to umožňuje aj naša legislatíva. Používanie neprechýlených podôb sa stalo medzi mladými slovenskými ženami v niektorých kruhoch módou, iné sa zase obávajú, že by im prechýlená podoba priezviska, ktorá sa príponou -ová odlišuje od manželovho priezviska, mohla spôsobiť ťažkosti na úradoch pri dlhodobom pôsobení v cudzine. Ak má občianka Slovenskej republiky zapísané v matrike priezvisko v neprechýlenej podobe, táto podoba je záväzná v úradnom styku pri vydávaní dokladov, diplomov a pod., ale ostatní používatelia slovenského jazyka môžu aj takéto priezviská v komunikácii prechyľovať a skloňovať (a väčšinou to aj robia), ak im to káže ich jazykový cit.

Otázka z 12. 03. 2018 bola zodpovedaná dňa 12. 03. 2018