Prečo sa slovo sme vyslovuje so z – zme? Čo tam spôsobuje znelostnú asimiláciu?

V podstate s Vami súhlasíme, že výslovnosť tvaru 1. osoby množného čísla slovesa byť – sme vo zvukovej podobe [sme] je pre spojenie hlások v bezpredponovom slove sme prirodzená a takto dnes slovo sme vyslovujú mnohí používatelia slovenského jazyka. Zo všeobecného pravidla o znelostnej asimilácii však jestvujú viaceré výnimky. Medzi osobitné prípady sa zaraďuje aj výslovnosť slova sme [zme]. Pri kodifikácii výslovnosti [zme] sa zrejme vychádzalo z prevládajúcej výslovnosti v jazykovej praxi v tom čase.

            K znelostnej asimilácii dochádza na hranici slov (napr. zväz priateľov výslovnosť [zves͜͜͜͜ prǐaťeľoŭ]), na hranici slovných základov v zložených slovách (napr. lesmajster výslov. [lezmaǐster] alebo na hranici predpony a slovotvorného základu slova (napr. občas výslov. [opčas]). V slovách smer a smiech (aj smerovať, smerovka, smelý, nesmierny a pod.), v ktorých nie je predpona s-, nedochádza k znelostnej asimilácii s na z.

             Odlišný prípad sú predponové slová ako zbor, zjazd, zväz, utvorené pôvodne predponou s-. V slovách sbor, sjazd, sväz  sa vo výslovnosti predpona s- asimilovala na z- (vyslovovala sa z). Podobne to bolo aj pri predponovom podstatnom mene smena s významom „pravidelný pracovný čas“, ktoré sa vyslovovalo [zmena]. V priebehu rokov sa pri týchto a podobných predponových slovách postupne kodifikovala pravopisná podoba podľa výslovnosti s písmenom z. Podoby zbor, zjazd, zväz so z sa kodifikovali už v r. 1968, kodifikáciou grafickej podoby slova zmena namiesto staršej podoby smena v r. 1991 sa odstránila posledná výnimka z pravidla o písaní predpony s-/z- podľa výslovnosti. Podľa platnej kodifikácie sa „vymedzený pracovný čas pracovníka (obyč. vo výrobe)” nazýva zmena, slovo smena v grafickej podobe so s dnes v slovenčine nie je (nič sa ním nepomenúva).

Otázka z 09. 01. 2017 bola zodpovedaná dňa 09. 01. 2017