Podstatné meno laudácio je stredného rodu alebo je správne laudácia ženského rodu?

Podstatné mená stredného rodu laudácio a laudatio nájdete v Slovníku súčasného slovenského jazyka (2. zväzok, písmená h – l, 2011), ktorý je sprístupnený aj v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV slovniky.juls.savba.sk. Tieto podstatné mená sa uvádzajú v rámci hesla laudácia (podstatné meno ženského rodu), ktoré je spracované takto:

laudácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž., laudácio -ia D a L -iu pl. N -iá G -ií D -iám L -iách, star. i laudatio [-dáci-] neskl. s. ‹lat› kniž. ▶ verejný slávnostný prejav, oslavná reč (pri jubileu, úmrtí a pod.); slová chvály na počesť niekoho; syn. chváloreč: l. na počesť vedca; predniesť, pripraviť l. na profesora; predstaviť laureáta v laudácii; vyzdvihnúť v laudáciu niečie zásluhy; laudácie boli ladené emotívne a navodili slávnostnú atmosféru

To znamená, že popri staršej latinskej podobe laudatio (výslovnosť [laudácio]) sa v slovenčine dnes používa častejšie adaptovaná podoba (prispôsobená slovenskému pravopisu na základe výslovnosti) laudácio – v oboch prípadoch ide o podstatné mená stredného rodu, ako aj podstatné meno ženského rodu laudácia (vzor ulica; ženský rod sa zrejme zaužíval preto, lebo aj latinské slovo laudātiō je ženského rodu a ženský rod korešponduje aj s významom „oslavná reč, chváloreč“). Zdomácňovanie prevzatých slov je prirodzený proces v rámci vývinu jazyka a jeho slovnej zásoby, a to nielen v slovenčine, ale aj v iných jazykoch.

Otázka z 13. 03. 2015 bola zodpovedaná dňa 20. 10. 2015