Ján Smrek použil v básni Cválajúce dni slová "pádime, kopyty, koleny". Sú to čechizmy?

Zbierka Jána Smreka Cválajúce dni vyšla v roku 1925, teda v podmienkach prvej Česko-slovenskej republiky, keď slovenčina čelila tlakom čechoslovakizmu a politiky takzvaného zbližovania češtiny a slovenčiny. Slovo pádiť nájdete v šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka (1959 – 1968), ktorý je sprístupnený v elektronickej verzii na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://slovniky.korpus.sk a v ktorom sa sloveso pádiť hodnotí ako zriedkavý expresívny výraz. Už v šesťdesiatych rokoch však výraz pádiť spolu so slovami ako pamlsný, pamlsok, pasť, pešinka, pikle, plž, podzim, pokľud, ponocný, popravčí a pod. priraďovali niektorí jazykovedci k čechizmom, ktoré sa zaradili do Slovníka slovenského jazyka vplyvom tendencie zbližovania slovenčiny a češtiny pod kvalifikátormi ako „knižné“, „básnické“, „expresívne“, „zriedkavé“ a pod. Takže možno konštatovať, že podľa kodifikácie slovenského jazyka platnej v čase vzniku básne Cválajúce dni sa slovo pádiť hodnotilo ako spisovný výraz, ale v súčasnosti sa toto slovo hodnotí ako subštandardný čechizmus, ktorého spisovné ekvivalenty sú slovesá uháňať, hnať sa, v súvislosti s koňmi cválať a pod.

Na druhej strane tvary inštrumentálu množného čísla kopyty, koleny možno hodnotiť ako nárečový inštrumentál, ktorý sa používal v nárečiach na strednom Slovensku, ako aj na Záhorí a Smrek ho využil ako básnický prostriedok pri výstavbe verša.

Otázka z 09. 03. 2014 bola zodpovedaná dňa 20. 03. 2014