Ako sa skloňuje meno Peirce (Charles Sanders Peirce, americký vedec, filozof a logik)?

O cudzích priezviskách sa píše v Pravidlách slovenského pravopisu (2000, príručka je sprístupnená na stránke www. juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf) v rámci kapitoly Prehľad tvorenia ženských priezvisk, 2. podkap. Priezviská cudzieho pôvodu, pozn. č. 2 na s. 129: „Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová [vajldová]. V menách na -ce, -ge, -che sa toto e zachováva, lebo naznačuje výslovnosť predchádzajúceho písmena c ako s, g ako dž (v angličtine), ako ž (vo francúzštine), ch ako š, napr. Laplace [laplas] – Laplaceová [laplasová], Lagrange [lagránž] – Lagrangeová [lagránžová], Malebranche [malbránš] – Malebrancheová [malbránšová].“

Uvedené zásady sa analogicky uplatňujú aj pri skloňovaní mužských francúzskych a anglických vlastných mien zakončených na tzv. nemé e, napr. Stone [stoun] – Stona [stouna], Wilde [vaild] – Wilda [vailda], Cruise [kruis] – Cruisa[kruisa] – v týchto menách sa v nepriamych pádoch koncové -e vynecháva. V menách na -ce, -ge, -che sa zachováva, napr. Laplace [laplas] – Laplacea [laplasa], Peirce [pírs] – Piercea [pírsa], Cage [kejdž] – Cagea [kejdža],Lagrange [lagránž] – Lagrangea [lagránža], Malebranche [malbránš] – Malebranchea [malbránša], Liège [lijéž ] – v Liègei [lijéži].

Priezvisko Pierce teda odporúčame skloňovať takto: (od) Piercea – Pierceovi – (vidím) Piercea – (o) Pierceovi – (s) Pierceom.

Jazyková prax ukázala, že pri uplatňovaní zásady vypadávania tzv. nemého e môže mať prijímateľ písomnej informácie problém správne identifikovať základný tvar vlastného mena, ak sa s ním stretne len v skloňovanej podobe. Týka sa to predovšetkým dvojíc mien ako Kean – Keane, Clark – Clarke, York – Yorke, ktoré sú vo výslovnosti zhodné, ale v písomnej podobe sa odlišujú koncovým -e. Menej frekventované sú prípady, keď koncové -e istým spôsobom modifikuje výslovnosť vlastného mena (nejde však o koncové -ce, -ge, -che), napr. Hale [heil] – Hal [hel], Nat [net] – Nate [nejt], Mondale [mondejl] – Mondal [mondal]. Preto sa uvedená zásada postupne uvoľňuje a zachovávanie nemého e pri skloňovaní sa pripúšťa, a to najmä pri menej známych menách, kde je riziko nesprávnej identifikácie v písomnej či vo zvukovej rovine väčšie.

V menách, ktoré sú dostatočne známe a skloňovanie s vypadávaním koncového -e je pri nich zaužívané, napr. Shakespeare, Voltaire, Hubble, Molière, odporúčame zaužívaný spôsob dodržať. Viac o tejto téme si môžete prečítať v článku Martina Ološtiaka O skloňovaní cudzích mužských mien zakončených na nemé -e v časopise Kultúra slova (pozri https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2008/2/ks2008-2.pdf). Skloňovaniu anglických vlastných mien sa najpodrobnejšie venuje publikácia Slovník anglických vlastných mien v slovenčine (pre prekladateľov, redaktorov, jazykových korektorov, študentov) od Martina Ološtiaka, Magdalény Bilej a Renáty Timkovej (Kniha-spoločník 2006).

Otázka z 28. 01. 2014 bola zodpovedaná dňa 17. 02. 2014