Prečo v inštrumentáli plurálu podstatných mien ako chrúst, rast, trest, úšust, výpust, post, test a pod. má byť pádová prípona -ami a v prípade takých ako brest, nerast, nárast, protest, manifest a pod. -mi, hoci sa končia rovnako?

Zásady používania prípon -mi a -ami v inštrumentáli množného čísla pri mužských podstatných menách vzoru chlap, dub a stroj nie sú príliš zložité. Základná je prípona -mi. Prípona -ami sa uplatňuje vtedy, keď sa kmeň končí na takú hlásku alebo skupinu hlások, že sa základná prípona -mi nedá vo výslovnosti ľahko uplatniť. Je to najmä vtedy, keď sa kmeň končí na spoluhlásku m (strom – stromami, moslim – moslimami), pri slovách s pohyblivými samohláskami (svedok – svedkami, kŕdeľ – kŕdľami,  kufor – kuframi) alebo keď sa kmeň končí na takú hláskovú skupinu, že by v spojení s príponou -ami vzniklo ťažko vysloviteľné zoskupenie spoluhlások. Najčastejšie ide o tzv. šumové spoluhlásky: prst – prstami, text – textami, plášť – plášťami.

Hranica medzi slovami, pri ktorých sa tvorí inštrumentál príponou -mi a pri ktorých sa tvorí príponou -ami, nie je presná a nepriestupná, takže niektoré slová majú dvojtvary, čo sa týka najmä podstatných mien vzoru dub zakončených na -st, napr. most – mostmi aj mostami, post – postmi aj postami, prst – prstmi aj prstami, piest – piestmi aj piestami, test – testmi aj testami.

V zásade možno pripustiť v inštrumentáli dvojtvar pri všetkých podstatných menách vzoru dub zakončených na -st, pričom v písomnom prejave sa uprednostňuje prípona -­mi a v ústnom prejave sa častejšie používa prípona -ami.

Otázka z 08. 12. 2013 bola zodpovedaná dňa 13. 12. 2013