V oficiálnych textoch treba používať (cudzojazyčný) názov mesta alebo náš historický vžitý názov? Ide o mestá ako Linz/Linec a Trier/Trevír...

V slovenčine (podobne ako v iných jazykoch) sa používajú názvy cudzích miest buď v pôvodnej úradnej podobe v jazyku používanom na území, na ktorom sa objekt nachádza, napr. Hainburg, New York, Liverpool, Stuttgart – takéto názvy sa nazývajú endonymá –, alebo máme pre cudzie mestá v slovenčine domáce vžité názvy – exonymá, ktoré majú odlišnú podobu než názvy používané v jazyku, ktorým sa hovorí na území, kde sa mesto nachádza. Slovenské vžité názvy – exonymá – sa v slovenčine utvárali najmä pri názvoch cudzích miest, ktoré sa u nás používali najčastejšie, majú ich mnohé hlavné mestá cudzích štátov ako Atény namiesto gréc. Athína, Londýn namiesto angl. London, Varšava namiesto poľ. Warszawa či Viedeň namiestonem. Wien, ale dostali ich napríklad aj cudzie mestá, ktoré sa nejakým spôsobom spájajú s našou históriou, napr. Ostrihom (maď. Eszterhom), Vyšehrad (maď. Visegrád), Lužica (nem. Lausitz), Janov (tal. Genova), Kamenica (nem. Chemnitz). Slovenské exonymá sa uvádzajú v publikácii Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Slovenské vžité názvy geografických objektov ležiacich mimo územia Slovenskej republiky, 1999 a ichzoznam je sprístupnený aj v elektronickej verzii na stránke http://www.skgeodesy.sk. V časti Slovenské historické vžité názvy sa uvádzajú aj staršie slovenské exonymá, ktoré sa v súčasnej slovenčine už bežne nepoužívajú, ale ich použitie má význam pre historické texty, napríklad Carihrad – dnes Istanbul, Kostnica – dnes Konstanz,  Mohuč – dnes Mainz, Soľnohrad – dnes Salzburg, Rezno – dnes Regensburg či Pasov – dnes Passau. Nájdete medzi nimi aj názvy nemeckých miest Linec – dnes Linz a Trevír – dnes Trier. V oficiálnych slovenských textoch,  ktoré nemajú historickú povahu, treba používať súčasné štandardizované názvy Linz a Trier.

Otázka z 24. 06. 2013 bola zodpovedaná dňa 28. 06. 2013