Vyslovuje sa v slovách ale, len, alebo mäkké ľ? A prečo je v slovách člen a dovolenka tvrdá spoluhláska l?

V publikácii Ábela Kráľa Pravidlá slovenskej výslovnosti (2005, s. 68 – 69) sa uvádza, že v spisovnej slovenčine sú dva výslovnostné varianty spoluhlásky ľ: 1. takzvané mäkké ľ, ktoré počujeme vyslovovať vo všetkých kultivovaných spisovných prejavoch v slovách s písmenom ľako ľad, ľúbiť, koľko, niekoľko; 2. takzvané zmäkčené ľ, ktoré je výsledkom prirodzenej artikulačnej asimilácie výslovnosti spoluhlásky ľ pred prednými samohláskami e, i a pred takzvanými i-ovými dvojhláskami (ia, ie, iu). Takéto zmäkčené ľ je napríklad v slovách ale, len, alebo, ako aj v slovách člen a dovolenka (aj v týchto slovách sa písmenom l, ktoré sa pred samohláskou e píše bez mäkčeňa, zapisuje mäkká spoluhláska ľ).V slovenskej spisovnej výslovnosti sa pripúšťajú oba varianty výslovnosti spoluhlásky ľ, t. j. mäkké ľ aj zmäkčené ľ (ktoré sa vyslovuje menej výrazne mäkko). Zdôrazňuje sa však požiadavka, aby aj takzvané zmäkčené ľ bolo dostatočne sluchovo odlíšiteľné od tvrdého l (porov. výslovnosť zmäkčeného ľ v slovách ale, len, alebo, člen, dovolenka a výslovnosť tvrdej spoluhlásky l v slovách slovo, vlak, poklona).

Otázka z 01. 09. 2012 bola zodpovedaná dňa 01. 09. 2012