Aký význam má slovo duna? Kedy mám používať slovo duna a kedy výraz (snehový, pieskový) jazyk?

Slovo duna je prevzaté, čomu zodpovedá aj jeho spracúvanie v slovníkoch cudzích slov. Pochádza pravdepodobne z nemčiny (Düne) alebo z holandčiny zo slova s pôvodným významom „kopec, pahorok“. Slovenčina prebrala toto slovo spolu s významom, ktorý malo aj v pôvodnom, východiskovom jazyku, a ten bol „pieskový útvar“, preto sa jeho používanie ustálilo predovšetkým v súvislosti s pieskovými násypmi, presypmi, závejmi v púšti alebo na morskom pobreží.

Naproti tomu slovo jazyk má všeslovanský pôvod a v slovenčine sa ním pomenúva aj to, „čo sa podobá jazyku pozdĺžnym tvarom“, napr. jazyk v topánke, snehové jazyky, ohnivé jazyky. Používanie slova duna aj v súvislosti so snehovými útvarmi naviatymi vetrom sa nevylučuje, veď v oboch prípadoch ide o útvary blízke tvarom i spôsobom vzniku. Dokladom toho je aj zaradenie spojenia snehové duny pri slove duna v 1. zväzku nového Slovníka súčasného slovenského jazyka z r. 2006. Ide však o doklad z umeleckej literatúry (v databáze Slovenského národného korpusu je aj doklad na použitie spojenia snehové duny v poézii), teda o prenesené použitie slova duna, preto nemožno spojenie snehové duny hodnotiť ako významovo správnejšie. O fungovaní jednotlivých slov a slovných spojení však nerozhodujú odborníci v jazykovede alebo tvorcovia slovníkov, ale samotní používatelia jazyka.

Otázka z 12. 03. 2009 bola zodpovedaná dňa 20. 03. 2009