Máme používať funkciu verejná ochrankyňa ľudských práv i názov Kancelária verejného ochrancu ľudských práv v ženskom rode alebo je nevyhnutné/správne striktne sa držať v zákone použitého mužského rodu?

Ak nejakú profesiu vykonáva (alebo funkciu zastáva) žena, je prirodzené používať jej pomenovanie v ženskom rode, napr. predsedníčka, starostka, advokátka, poslankyňa, premiérka, notárka. Pomenovanie v mužskom rode sa zástupne používa vtedy, keď sa ním označujú muži aj ženy spolu, napr. učiteľom zvýšia platy, alebo keď ide o názov funkcie všeobecne, napr. voľby prezidenta (pričom kandidátkou vo voľbách alebo víťazkou volieb môže byť aj žena – prezidentka). Rovnako aj v zákonoch alebo v iných oficiálnych materiáloch sa používajú názvy povolaní alebo funkcií vo všeobecnom význame v mužskom rode. Názvy inštitúcií, ktorých súčasťou je pomenovanie funkcie, napr. Kancelária prezidenta SR, Kancelária verejného ochrancu ľudských práv, sa nemenia podľa toho, či funkciu zastáva muž alebo žena, pretože takáto zmena by následne vyžadovala aj ďalšie úpravy (tabúľ, pečiatok ap.).

Názov funkcie verejný ochranca ľudských práv odporúčame používať v prechýlenej podobe, napr. 28. marca t. r. nastúpila do svojej funkcie verejná ochrankyňa ľudských práv JUDr. Jana Dubovcová alebo JUDr. Jana Dubovcová, verejná ochrankyňa ľudských práv, sa ujala funkcie. Názov inštitúcie Kancelária verejného ochrancu práv zostáva rovnaký.

Otázka z 01. 02. 2013 bola zodpovedaná dňa 01. 02. 2013