Existuje (používa sa) v slovenčine slovo kulturálny alebo je spisovne len kultúrny?

V slovenčine má slovo kultúrny tri významy: 1. „súvisiaci s kultúrou, materiálnymi a duchovnými hodnotami istého spoločenstva; uchovávajúci, pestujúci tieto hodnoty a sprostredkujúci ich ľuďom“, napr. kultúrne dedičstvo, kultúrna inštitúcia, kultúrny program; 2. „vyznačujúci sa rozvinutou kultúrou prejavujúcou sa v každodennom živote, vo vzdelanosti, výchove a pod., civilizovaný, vzdelaný“, napr. kultúrny štát, kultúrne prostredie a 3. „ovplyvnený, zasiahnutý činnosťou človeka“, napr. kultúrna pôda, kultúrne rastliny, porov. Slovník súčasného slovenského jazyka H – L (2011), aj na slovnik.juls.savba.sk. V angličtine majú popri slove cultural s významom „týkajúci sa kultúry“ aj výraz cultured s významom „stojaci na vysokom stupni kultúry, vzdelaný“, v slovenčine je nositeľom oboch významov slovo kultúrny. Aj anglické slovo intercultural sa do slovenčiny prekladá ako interkultúrny, resp. medzikultúrny.

Slovo kulturálny sa v slovníkoch nespracúva, bežne sa však používa prídavné meno multikulturálny súvisiace s termínom latinského pôvodu multikulturalizmus, ktorý sa používa v slovenčine vo význame „spolužitie a prelínanie viacerých kultúr vo viacnárodnej spoločnosti, rešpektujúce vzájomné etnické, kultúrne, náboženské, sociálne a pod. rozdiely, kultúrna rôznorodosť, rozmanitosť; snaha o rovnoprávne postavenie rôznorodých etnických, kultúrnych, náboženských, sociálnych a pod. skupín“ (Slovník súčasného slovenského jazyka M – N, 2015). V rovnakom význame sa však v citovanom slovníku uvádza aj podstatné meno multikultúrnosť „multikultúrny charakter niečoho, zohľadňujúci spolužitie a prelínanie viacerých kultúr vo viacnárodnej spoločnosti, kultúrna rôznorodosť, rozmanitosť“.

Používanie prídavného mena kulturálny je v slovenčine novšie, a hoci sa v textoch Slovenského národného korpusu v súčasnosti nachádzajú stovky dokladov (viaceré sú z odborných textov, napr. z oblasti masmediálnych štúdií, porov. spojenia kulturálne štúdiá, kulturálny model, kulturálne teórie), nie je jednoduché posúdiť, či jeho uprednostňovanie vzniklo z potreby významovo diferencovať dvojicu kultúrny – kulturálny. Domnievame sa však, že vo väčšine prípadov sa prídavné meno kulturálny používa ako významovo aj štylisticky rovnocenný variant prídavného mena kultúrny, porov. napr. spojenia kulturálne heterogénne skupiny ľudí; kulturálne a jazykové bariéry; kulturálne odlišnosti, teda v takýchto prípadoch nie je potrebné nahrádzať prídavné meno kultúrny podobou kulturálny.

Otázka z 08. 08. 2022 bola zodpovedaná dňa 08. 08. 2022