Ako (podľa akého vzoru) sa skloňuje slovo ďateľ?

Zvieracie podstatné mená mužského rodu sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru chlap a v množnom čísle podľa neživotných vzorov dub (napr. býky, slony) alebo stroj (napr. zajace, jelene, ďatle – výslovnosť[ďatľe]). Výnimkou sú zvieracie podstatné mená pes, vlk a vták, ktoré na rozdiel od ostatných zvieracích podstatných mien mužského rodu možno v množnom čísle skloňovať aj ako životné, t. j. v nominatíve množného čísla sú popri podobách psy, vlky, vtáky správne aj podoby psi, vlci, vtáci.

Podstatné meno ďateľ [ďaťeľ] možno skloňovať dvoma spôsobmi. V súčasnej jazykovej praxi prevláda skloňovanie s vynechávaním samohlásky e, t. j. ďateľ, bez ďatľa, k ďatľovi, vidím ďatľa, o ďatľovi, s ďatľom; v množnom čísle podľa vzoru stroj: ďatle [ďatľe], bez ďatľov, k ďatľom, vidím ďatle [ďatľe], o ďatľoch, s ďatľami. Za správne sa však považuje aj skloňovanie so zachovávaním samohlásky e, t. j. ďateľ, bez ďateľa, k ďateľovi, vidím ďateľa, o ďateľovi, s ďateľom; v množnom čísle: ďatele [ďaťeľe], bez ďateľov, k ďateľom, vidím ďatele [ďaťeľe], o ďateľoch, s ďateľmi.

Otázka z 04. 09. 2013 bola zodpovedaná dňa 11. 09. 2013