Ako sa majú písať a skloňovať cudzie názvy miest?

Vžité slovenské podoby niektorých (najfrekventovanejších) geografických názvov sa uvádzajú v Pravidlách slovenského pravopisu, ktoré sú v elektronickej podobe prístupné na webovej stránke nášho ústavu www.juls.savba.sk. Podoby názvov ďalších cudzích miest, ktoré majú vžitú slovenskú podobu, si možno overiť v publikácii Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Slovenské vžité názvy geografických objektov ležiacich mimo územia Slovenskej republiky (na webovej stránke www.skgeodesy.sk cez Geodézia a kartografia – Názvy geografických objektov z územia mimo SR). Názvy, ktoré nemajú slovenskú vžitú podobu,  používajú sa v pôvodnej podobe, a ak obsahujú cudzie písmená, možno ich upraviť podľa kapitoly III. Písanie slov cudzieho pôvodu (prevzatých slov a cudzích vlastných mien) v Pravidlách slovenského pravopisu (v poslednom vydaní z r. 2000 na s. 40). Pri neistote sa môžete obrátiť na našu jazykovú poradňu alebo priamo na vedúcu oddelenia geografického názvoslovia RNDr. Máriu Kováčovú v Geodetickom a kartografickom ústave v Bratislave na e-mailovej adrese maria.kovacovam@skgeodesy.sk.

            Pri skloňovaní cudzích názvov sa vychádza z ich zakončenia vo výslovnosti. Názov hlavného mesta Južného Sudánu sa používa v pôvodnej podobe Juba  [vysl. džuba],a keďže je v základnom tvare zakončený na samohlásku a, prirodzene sa zaraďuje do ženského rodu vzoru žena: z Juby – v Jube. Názov Tonj [vysl. tondž] sa vzhľadom na zakončenie na mäkkú spoluhlásku zaraďuje do mužského rodu vzoru stroj: z Tonja – v Tonji. Úplne neznáme a komplikované cudzie geografické názvy je niekedy lepšie ponechať v základnom tvare, napr. do mesta Majuro, pretože pri ich skloňovaných tvaroch by sa mohla ťažšie rekonštruovať ich základná podoba

Otázka z 04. 02. 2013 bola zodpovedaná dňa 04. 02. 2013