Otázka:

Možno aj predponové a odvodené slovesá považovať za deverbatíva?

Heslá:

deverbatíva, predponové a odvodené slovesá

Odpoveď:

O odpoveď na Váš e-mail z 30. 10. 2011, v ktorom sa zaujímate, či možno predponové a odvodené slovesá považovať za deverbatíva, sme sa obrátili na Mgr. Nicol Janočkovú, PhD.

Deverbatíva sú všetky slová, ktoré sú odvodené zo slovies. Medzi deverbatívami nájdeme teda napr. deverbatívne substantíva: učiť – učiteľ, plávať – plavák, lietať – lietadlo, pracovať – pracovisko, maľovať – maľba, holiť – holenie, deverbatívne adjektíva: baliť – baliaci (papier), piť – pitný (pitná voda), tiecť – tekutý (tekutá látka), deverbatívne príslovky: mlčať – mlčky, ležať – ležmo. Aj slovesné podstatné mená sú deverbatíva, ale iba tie, ktoré sa lexikalizovali, čiže prestali sa vnímať ako gramatický tvar slovesa, nadobudli už trochu iný význam, ako je proces, a môžeme ich napr. nájsť spracované už ako samostatné heslá v slovníkoch (kreslenie vo význame „vyučovací predmet“: figurálne kreslenie;alebo holenie vo význame „súprava na holenie“: zbaliť si na cestu holenie, ale napr. v kontexte kreslenie obrázkov, holenie tváre nasucho sú uvedené slovesné podstatné mená len gramatickým tvarom príslušného slovesa, teda kresliť obrázky, holiť si tvár nasucho).

Tvorenie predponových (prefixálnych) slovies sa pomenúva aj ako vnútroslovesné odvodzovanie (intraverbálna slovotvorba alebo intraverbálna derivácia), pretože sa pri ňom tvoria nové slovesá zo slovies (porov. napr. Mluvnice češtiny 1, 1986, s. 389), ide o slovotvorbu vnútri slovies ako slovného druhu. Aj predponové slovesá patria do skupiny deverbatív, pretože vznikli z príslušných bezpredponových základových slovies, napr. piť – vy-piť, čítať – do-čítať, variť – pre-variť. Deverbatívami sú aj zvratné slovesá, ktoré vznikli z nezvratných slovies (venovať – venovať sa), alebo vznikli predponovo-reflexívnym slovotvorným postupom (behať – na-behať sa, spať – po-spať si), ďalej sú nimi aj slovesá utvorené príponovým (sufixálnym) postupom (chodiť – chod-ievať, volať – vol-ávať) či transflexným postupom, t. j. výmenou gramatických koncoviek s prípadnými alternáciami (vyrobiť – vyrábať, skočiť – skákať).

Pri dvojiciach typu vytiecť – vytekať, obaliť – obaľovať, robiť – urobiť ide v podstate o zmenu vidu, teda gramatickú záležitosť, ale vid je veľmi komplikovaný jav a výskumy ukazujú, že to nie je iba gramatická kategória, ale aj lexikálno-gramatická a slovotvorná záležitosť. Uvedené dvojice reprezentujú 3 typy vidových dvojíc:

vytiecť – vytekať (transflexne utvorená vidová dvojica),

obaliť – obaľovať (sufixálne utvorená vidová dvojica),

robiť – urobiť (prefixálne utvorená vidová dvojica).

Z gramatického hľadiska sa tieto dvojice vnímajú len ako gramatický tvar jednej lexémy (slovesa), preto o deverbatívach ako o slovotvornom pojme tu nie je opodstatnené uvažovať. Sú však koncepcie, ktoré vidové dvojice (nedokonavé a dokonavé sloveso) hodnotia zo slovotvorného hľadiska ako dve samostatné lexémy, a vtedy ich možno vnímať ako deverbatíva. Väčšinou je to smer motivácie (odvodzovania) takýto:

vytiecť – vytekať,

obaliť – obaľ-ovať,

robiť – u-robiť,

teda nedokonavé slovesá vytekať, obaľovať a dokonavé sloveso urobiť sú deverbatívami vo vzťahu k ich odvodzujúcemu slovu (vytiecť, obaliť, robiť). Samozrejme, že aj predponové slovesá vytiecť, obaliť sú deverbatívami, ale vo vzťahu k základovým slovesám tiecť, baliť. Sloveso robiť je nemotivované, t. j. neodvodené.

 


Otázka z 30. 10. 2011 bola zodpovedaná dňa 09. 11. 2011

Nezistili ste, čo ste chceli?

Pozrite prehľad všetkých 1 odpovedí k heslu deverbatíva
Alebo položte odborníkom novú otázku:

Položiť otázku