Otázka:

Prečo sa meno Martin vyslovuje tvrdo?

Heslá:

Martin - výslovnosť

Odpoveď:

 

V Pravidlách slovenského pravopisu (2013, kapitola 4. Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ) sa stručne uvádzajú príklady, kde pred samohláskami e, i, í nestoja spoluhlásky ď, ť, ň, ľ, ale spoluhlásky d, t, n, l (inými slovami, keď sa skupiny de, te, ne, le, di, ti, ni, li, dí, tí, ní, lí vyslovujú tvrdo). V 7. bode sa píše, že tvrdé spoluhlásky d, t, n, l sú aj v niektorých vlastných menách, napr. Helena, Martin, Tibor, Dezider, Lívia. Všetko sú to mená neslovanského pôvodu. Meno Martin (výslovnosť [martin]) má pôvod v latinskom pomenovaní Martinus s významom „zasvätený bohovi vojny Marsovi“, neskôr zovšeobecnene „bojovný“. V súčasnosti si väčšina používateľov slovenského jazyka neuvedomuje neslovanský pôvod mena, ktoré je pevne späté so slovenskou kultúrou a národom (stačí spomenúť ideál slovenského mládenca Martina Hudcovie v Sládkovičovom Detvanovi), ale výslovnosť mena zostala tvrdá. Mohli by sme uviesť mnoho ďalších mien, ktoré sa v súčasnosti používajú v slovenčine, majú neslovanský pôvod a spomínané hláskové skupiny sa v nich vyslovujú tvrdo. Okrem Júliusa Juliána sú to napríklad Kristián, Oliver, Peter, Dominik, Elena, Melánia, Evelína, Veronika, Tina či Filip. Prípady mäkkej výslovnosti rodných mien cudzieho pôvodu, ako napríklad Matej (výslovnosť [maťej], z hebrejčiny), Štefan ([šťefan], z gréčtiny) či Timotej ([ťimoťej], z gréčtiny), sú zriedkavé.


Otázka z 04. 10. 2013 bola zodpovedaná dňa 08. 10. 2013

Nezistili ste, čo ste chceli?

Pozrite prehľad všetkých 1 odpovedí k heslu Martin - výslovnosť
Alebo položte odborníkom novú otázku:

Položiť otázku