Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra
Prečo sa meno Martin vyslovuje tvrdo?
Martin - výslovnosť
V Pravidlách slovenského pravopisu (2013, kapitola 4. Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ) sa stručne uvádzajú príklady, kde pred samohláskami e, i, í nestoja spoluhlásky ď, ť, ň, ľ, ale spoluhlásky d, t, n, l (inými slovami, keď sa skupiny de, te, ne, le, di, ti, ni, li, dí, tí, ní, lí vyslovujú tvrdo). V 7. bode sa píše, že tvrdé spoluhlásky d, t, n, l sú aj v niektorých vlastných menách, napr. Helena, Martin, Tibor, Dezider, Lívia. Všetko sú to mená neslovanského pôvodu. Meno Martin (výslovnosť [martin]) má pôvod v latinskom pomenovaní Martinus s významom „zasvätený bohovi vojny Marsovi“, neskôr zovšeobecnene „bojovný“. V súčasnosti si väčšina používateľov slovenského jazyka neuvedomuje neslovanský pôvod mena, ktoré je pevne späté so slovenskou kultúrou a národom (stačí spomenúť ideál slovenského mládenca Martina Hudcovie v Sládkovičovom Detvanovi), ale výslovnosť mena zostala tvrdá. Mohli by sme uviesť mnoho ďalších mien, ktoré sa v súčasnosti používajú v slovenčine, majú neslovanský pôvod a spomínané hláskové skupiny sa v nich vyslovujú tvrdo. Okrem Júliusa a Juliána sú to napríklad Kristián, Oliver, Peter, Dominik, Elena, Melánia, Evelína, Veronika, Tina či Filip. Prípady mäkkej výslovnosti rodných mien cudzieho pôvodu, ako napríklad Matej (výslovnosť [maťej], z hebrejčiny), Štefan ([šťefan], z gréčtiny) či Timotej ([ťimoťej], z gréčtiny), sú zriedkavé.
Otázka z 04. 10. 2013 bola zodpovedaná dňa 08. 10. 2013
Nezistili ste, čo ste chceli?
Pozrite prehľad všetkých
1
odpovedí k heslu Martin - výslovnosť